Zastav sa!

Veľmi ma potešilo, že som mala možnosť zaspievať si s jedným speváckym zborom na začiatku Adventu v rámci „Anglického festivalu kolied“. Jedna známa sa ma opýtala, či rada spievam, a či by som sa nechcela pridať. Nejde o profesionálny zbor, ale ľudia, ktorí majú záujem, sa od septembra začnú stretávať, cvičia piesne a majú spolu pekný a aj veselý čas. Vystúpili sme dvakrát, pričom nejde ani tak o koncert, ale skôr o Služby Božie, kedy medzi piesňami sa číta Božie slovo, a zároveň „diváci“ si môžu so zborom niektoré piesne zaspievať. Bolo to pre mňa niečo nové, a najmä veľmi mocné, keď spevácky zbor, k tomu celý kostol, organ i trúbky chvália Boha.

Pred samotným vystúpením som bola dlhšie bez hlasu, a ani sama som nevedela, či si vôbec so zborom zaspievam. No práve tento čas, keď som bola asi tri týždne chorá, ma učil „zastaviť sa“. Tým, že doma na Slovensku som bola neustále v kolobehu povinností a rôznych aktivít, po príchode do Nemecka som toto tempo nevedela akosi spomaliť. Hneď po príchode som hľadala, kde a ako môžem pomôcť, bez toho, aby som najprv spoznala prostredie a zabehnutú prácu v cirkevnom zbore. A teda až teraz som sa učila viac trpezlivosti, tak v službe ako aj so samou sebou.

A stále sa učím, že ak chcem, aby moja služba bola aj misiou, potrebuje to svoj čas, a nenechať sa tlačiť svetom, ale mať odvahu nechať sa Bohom viesť. A tak vďaka Bohu, nakoniec som si zaspievala so zborom, a po vystúpení sme išli na vianočné trhy na horúci punč.