Aj koniec je začiatkom

Uzatváram za sebou nielen koniec roka, ale najmä prvé štyri mesiace strávené v Nemecku. Mesiace, kedy som sa mohla zoznámiť s prostredím, s ľuďmi, i so samotným fungovaním cirkevného zboru. Zároveň to bol čas, kedy aj domáci spoznávali mňa a moju službu.
Popri mojej práci v škôlke, s deťmi a mládežou v zbore, chodievam aj na stretnutia s utečencami, kde posledne za mnou prišlo dievčatko, či si s ňou spravím domácu úlohu. Veľmi ma to potešilo (a o to viac, keď som zistila že ide o úlohu z matematiky a nie z nemeckej gramatiky 🙂 ). Takto postupne sa učíme vzájomne dôverovať si a budovať vzťahy či už v zbore, s domácimi, alebo aj s prisťahovalcami. K tomuto celkom prispieva aj varenie bryndzových halušiek, ktoré domácim veľmi chutia.
Medzi vianočnými sviatkami som na krátky čas docestovala domov na Slovensko, kde som sa postretávala s rodinkou a priateľmi. A aj keď to bolo len na pár dní, návrat do Nemecka vnímam ako nový začiatok s novými výzvami do nasledujúcich mesiacov.
Jednou z výziev je samotná nemčina, keďže jazyk je pre mňa v službe veľmi dôležitý. Ďalej v novom roku chceme ako „tím zo zboru“ rozbehnúť stretnutia s mládežou, najmä s mladými po konfirmácii. Pôjde o stretnutia, kde cez rôzne aktivity a rozhovory chceme postupne budovať priateľstvá, napr. v januári budeme spolu piecť pizzu. Ja by som sa zároveň chcela začať stretávať s dievčatami, tým vytvoriť skupinku, kde budeme čítať Božie slovo, rozprávať sa o Bohu a spoločne sa modliť. Ďalej ma čakajú rôzne stretnutia, napr. víkendovka s konfirmandmi, alebo v zbore stretnutia so seniormi, kde budem prezentovať i naše Slovensko! V neposlednom rade taktiež budeme spolu premýšľať a hľadať cesty vzájomnej spolupráce so Slovenskom.
Kým prvé mesiace boli o vzájomnom spoznávaní sa, v novom roku chceme vykročiť v spoločnej službe do nových aktivít, na ktoré sa veľmi teším!