Mesiac: júl 2020

Posledný to mesiac

V júli sa opatrenia natoľko uvoľnili, že sme sa mohli vrátiť k väčšine našich aktivít, čo ma veľmi potešilo. Rozbehla sa detská besiedka, škôlka už fungovala viac-menej normálne a s konfirmandmi (aj keď konfirmácia bola preložená, a vyučovanie bolo ukončené) sme mali možnosť ešte zopárkrát sa stretnúť pri Božom slove. Neobnovili sa žiaľ stretnutia s mládežou, ktoré sme mávali raz za mesiac, a nestretávali sme sa už ani s imigrantmi. Koniec mesiaca bol pre mňa zároveň spojený s milými rozlúčkovými stretnutiami. Keďže väčšie stretnutia boli stále s rôznymi obmedzeniami, s priateľmi sme sa vedeli stretnúť napr. pri grilovaní na záhrade. Taktiež Služby Božie, ktoré boli spojené s peknou rozlúčkou, sme mali vonku na záhrade pri zborovom dome.
Môj pobyt, moja služba v Nemecku sa priblížila teda ku koncu. Stráviť dlhšie obdobie v zahraničí je podľa mňa skvelou príležitosťou na získanie rôznych skúseností. Človek vidí niečo nové, vie porovnať s tým, čo pozná doma a môže si vybrať to lepšie. Teší ma, že som bola celý rok s domácimi, s Nemcami, ktorí ma viac vtiahli do domáceho prostredia, do svojej kultúry i kuchyne. A tým, že som pôsobila priamo v cirkevnom zbore, mohla som viac spoznať aj fungovanie samotného zboru. My máme niekedy tendenciu porovnávať sa a myslíme si, že „tým druhým“ sa darí lepšie ako nám. Ale každý stojíme pred rôznymi výzvami, a práve aj v tom vidím zmysel vycestovania do inej krajiny, kultúry – môžeme sa navzájom zdieľať, vymieňať si skúsenosti i podporovať sa.
Počas tohto roku sme chceli zároveň zorganizovať aj kratšie výmenné pobyty medzi slovenskou a nemeckou mládežou, no žiaľ, pandémia nám to prerušila. Ale verím, že v budúcnosti sa nám podarí niečo spolu zorganizovať, predsa priateľstvá a kontakty ostávajú naďalej, a zároveň od septembra na moje miesto nastúpi Kristínka z Púchova.
Pred samotným vycestovaním do Nemecka som si do motivačného listu vybrala verše z Evanjelia podľa Matúša, kde Peter, aby sa priblížil k Ježišovi, vykročil z lode a kráčal po vode za Ním (porov. Mt 14, 28-29). Tento príbeh mi ukazuje, že ak chcem v živote zmenu, a ak sa chcem viac priblížiť k Ježišovi, potrebujem „vystúpiť z lode“. Potrebujem v dôvere vykročiť z toho, čo poznám, do akéhosi neznáma. Takýmto krôčikom bolo pre mňa práve Nemecko, ktoré ma učilo dôvere a odovzdanosti. Dôvere, že Pán Boh sa o mňa postará, nech už sa nachádzam kdekoľvek. A  odovzdanosti, že Pán Boh nepotrebuje náš výkon, ale naše srdce, a to, ako si nás vie On použiť. Tieto dva „body“ ma sprevádzali počas celého môjho pobytu i mojej služby. Či už od začiatku, kedy som postupne spoznávala okolie a ľudí, kedy som si hľadala to svoje „miestečko“ v službe, alebo keď sa šírili aj negatívne správy spojené s pandémiou. Spätne vidím, že ročný dobrovoľnícky projekt je dobrou školou naučiť sa dôverovať Pánu Bohu.

Spolupracovníci
z detskej besiedky
“Rozlúčkové” Služby Božie s deťmi z detskej besiedky
S mojimi domácimi na výlete
pri Bodensee
Bodensee/Bodanské jazero
Residenzschloss, zámok v Ludwigsburgu
Na výlete v Ludwigsburgu s mentorom a jeho rodinkou