Mesiac: apríl 2020

Vlastný príbeh

Kalendár so zapísanými termínmi a aktivitami ležal v tomto mesiaci bokom na mojom stole. Keďže boli zrušené všetky podujatia, stretnutia s deťmi, či mládežou, moja práca v rámci projektu sa úplne zmenila. V apríli sme mali aj Veľkonočné sviatky, ktoré sme tento rok prežili úplne inak, ako sme boli zvyknutí. Na Veľkonočný pondelok sme plánovali raňajky v zborovom dome, a po nich by boli Služby Božie doplnené o krátke divadlo O troch stromčekoch.
Posolstvo tohto divadla, s ktorým sme teda žiaľ nevystúpili, je veľmi výstižné práve aj do tohto obdobia, kedy sa veci nevyvíjajú podľa našich plánov a zároveň ani nevieme, ako sa situácia bude vyvíjať ďalej. Divadlo hovorí o troch stromčekoch, ktoré mali svoje sny, čím sa jedného dňa stanú. Prvý z nich chcel byť krásnou truhlicou ukrývajúcou vzácny poklad, druhý mohutnou loďou, ktorá bude prevážať významných a bohatých kráľov a tretí chcel ostať stáť na kopci a ukazovať na Boha. Až jedného dňa prišiel do lesa drevorubač a vzal so sebou všetky tri stromčeky. Na čas boli sklamané, až kým nespoznali, kým sa v skutočnosti neskôr stali. Z prvého stromčeka boli jasle, a keď do nich položili Ježiša, stromček poznal, že ukrýval najvzácnejší poklad. Z druhého stromčeka bola malá loďka, ktorou sa plavili učeníci s Ježišom, ktorý utíšil búrku. Tu strom poznal, že vezie Kráľa kráľov. A z tretieho stromčeka, ktorý chcel ostať stáť na kopci, spravili veľký kríž, na ktorý pribili Ježiša. A tak pri pohľade na kríž, ľudia myslia na Ježiša, čím sa aj tretiemu stromčeku splnil sen.
Možnože tento príbeh aj poznáte. A prečo ho tu vlastne píšem je, že i ja sama sa viem v tomto príbehu nájsť. Keď drevorubač stromčeky spílil, nie všetky si boli isté, čo sa z nich stane, až kým neprišiel pre ne ten správny čas. Veľmi sa mi páči nielen na tomto príbehu, ale aj na príbehoch z Biblie a aj na našich životoch, že Boh má ku každému jednému z nás individuálny prístup, vie čo potrebujeme a pozná i naše túžby.
Keď sa začal Covid 19 rozmáhať, mnohí ľudia zo sveta sa začali vracať do svojich krajín. Aj ja som začala uvažovať, čo je správne. Ostať tu, alebo ísť domov k rodine? Ostala som. Verím, že aj práve na toto obdobie som sem prišla. Mala som viacej času pre seba, mohla som sa zastaviť i pozrieť sa spätne na môj život. Uvedomujem si, že každý jeden máme inú cestu, po ktorej nás Boh vedie, ktorou nás vychováva i pripravuje na Jeho zámer s nami.
Apríl ma taktiež učil, že môžem byť viac vďačná za všetko, čo mám. Tu, teraz, a zároveň aj doma na Slovensku. A celkom bežne už všetci máme elektrinu, vodu a internet, takže verím, že toto obdobie spolu zvládneme a potom si budeme viac vážiť i osobné stretnutia :).