Aj menej je viac

Máme po sviatkoch a pred sebou celý rok. Keďže večer sa stále skoro stmieva, v mestečku Reutlingen a jeho okolí ľudia zachovávajú staré dobré zvyky, a trávia spoločné večery hraním kockových hier „Mutschelspiel“. Kockové hry tvoje vedomosti nepreveria a preto pri hre buď šťastie máš, alebo nemáš. Hry sú zároveň spojené aj s tradičným pečivom „Mutschel“, ktoré získaš, ak hru vyhráš. Ak máš teda šťastie a viacero hier vyhráš, o pečivo na celý týždeň máš postarané :). Stretnutia sú vo veľmi veselom a priateľskom duchu.
A tak popri mojom vyjedaní Mutscheln, mesiac sa pre mňa niesol v otázkach konkrétnejšej služby tu v Nemecku. V „práci“ s deťmi, alebo s mládežou som sa už zabehla, no aj tak prichádzali otázky, čo iné môžem priniesť? Do čoho môžem prispieť, ako sa hovorí, mojou „maličkosťou“? Ako som sa pýtala Boha, odpoveď som dostala pri čítaní jedného článku, v ktorom bol uvedený jeden výrok: „Neprišli sme sem robiť veľké hrdinstvá, urobme každý deň jeden malý skutok, ale s veľkou láskou.“ (Matka Tereza) To boli slová, ktoré som potrebovala počuť a boli pre mňa veľkým povzbudením do ďalšej služby.
Práve na druhý deň pri stretnutí „Caffee Azyl“ s utečencami, som sa pridala k dvom, približne dvanásťročným, dievčatám, ktoré hrali biliard. Síce ja o nič lepšia amatérka ako ony, no predsa som im rada vysvetlila základné pravidlá hry a mohla som ich hrou viesť, pričom sa vytvárali zaujímavé vzťahy. Prvotné neistoty, akési vzpieranie sa dospelému, sa postupne začalo meniť na prijatie a radosť i z malého úspechu, keď guľa nabrala správny smer do svojej jamky. Niekedy aj tie naše najmenšie činy urobené s láskou a pochopením môžu priniesť svoje ovocie.